FeLV

Pôvodca leukózy – tiež mačacia leukémia - je vírus z čeľade Lentivirus. Ide o tzv. „pomalé vírusy“ - z tejto skupiny je tiež vírus HIV.
Vírus spôsobuje ochorenie mačiek, charakterizované poklesom činnosti imunitného systému a nádorovým bujnením, končiace smrťou zvieraťa. Vírus sa vyskytuje v troch typoch – A,B,C , pričom smrteľné ochorenie spôsobuje len podtyp A.
Prenos ochorenia- ochorenie sa šíri len medzi mačkami. Prenos na človeka, alebo iný živočíšny druh nebol zatiaľ zaznamenaný, vírus je patogén špecifický pre mačky, bez rozdielu plemena. Vírus sa prenáša ľahko a rýchlo hlavne v skupinách mačiek – nachádza sa vo všetkých telesných tekutinách. Cesta prenosu je rôznorodá, buď kýchnutie, sliny pri umývaní, spoločná toaleta, poškriabanie pri hre, transplacentárny prenos, prenos materským mliekom. Najvnímavejšie na vírus sú mačatá a mačky vyššieho veku. Tie prvé nemajú ešte plne funkčný imunitný systém, u starých mačiek už imunita klesá. Zdravá dospelá mačka sa môže nakaziť vírusom a neochorie – vtedy sa stáva bacilonosičom, pričom vylučuje vírus a je plne infekčná. Ochorenie sa nemusí manifestovať, ak je mačka v dobrej kondícii a pohode. Môže sa však spustiť hocikedy pri fyzickej alebo stresovej záťaži. Výskytom ochorenia sú najviac ohrozené veľké chovy, útulky, voľne žijúce mačky v skupinách.

Prejavy ochorenia

- na 2 až 12 deň sa vírus šíri lymfatickou cestou do kostnej drene, čreva, pri celkovom oslabení mačky dochádza k virémii. Vírus spôsobuje deštrukciu bielych krviniek, organizmus mačky je bezbranný aj voči bežným infekciám. Mačatá zväčša uhynú rýchlo. Prvé príznaky nemusia byť špecifické - teploty, nechutenstvo, apatia, hnačky. Následne vzniká chudokrvnosť, strata hmotnosti, nádorové bujnenie, strata plodnosti mačiek, zápaly čriev, poruchy nervov a poruchy pri gravidite mačiek – potraty, mŕtve plody...
Liečba ochorenia- neexistuje žiadny známy účinný liek. Terapia pokrýva liečenie sekundárnych infekcíí, vlastne len zmierňuje vedľajšie prejavy ochorenia a zmierňuje mačke utrpenie. Pri nie príliš agresívnom priebehu môže mačka prežiť aj niekoľko rokov pri dobrej starostlivosti.Prvým a základným opatrením je oddelenie chorej mačky. Izoláciou neohrozuje ostatné mačky a sama je chránená pred sekundárnymi infekciami. Často je ale nutné ukončiť trápenie mačky eutanáziou.

Diagnostika

- podozrenie na nakazenie vírusom FeLV sa vyslovuje pri opakovaných typických klinických príznakoch. Kontakt s vírusom sa dokazuje vyšetrením prítomnosti protilátok. Jedno vyšetrenie nie je dôkazom ochorenia, vypovedá len o strete mačky s vírusom. Môže sa stať aj to, že mačka ešte nemusí mať vytvorené protilátky. Preto sa vyšetrenie opakuje po cca 3 týždňoch, kde sa už uplatňuje dynamika vývoja imunitnej odpovede. Navyše sa diagnostika dopĺňa vyšetrením krvného obrazu a biochemických parametrov. Základom je samozrejme klinický stav pacienta, spolu s anamnézou.





Prevencia

- základným preventívnym opatrením je vakcinácia. Vakcinácia sa vykonáva len u mačiek, ktoré nemajú vytvorené protilátky. U zvierat s pozitívnym výsledkom nemá očkovanie praktický význam. Očkovanie nepatrí medzi základné vakcinačné kroky, robí sa na vyslovené požiadanie majiteľa zvieraťa – chovné mačky ap. Vírus je vo vonkajšom prostredí veľmi citlivý a neprežíva. Ničia ho vyššie teploty, sucho a slnečné žiarenie. Vo vlhkom prostredí prežíva asi 7 dní. Reaguje aj na bežné dezinfekčné prostriedky. Preto hlavným preventívnym opatrením v prostredí s väčším počtom mačiek je dôkladná hygiena – tá je ale dôležitá aj vo vzťahu k iným ochoreniam. Ďalej je to testovanie nových zvierat – útulky, depozity mačiek. Väčšina kvalitných chovných staníc zaraďuje očkovanie proti FeLV medzi základné.
FeLV patrí medzi najčastejšie sa vyskytujúce infekčné ochorenie spomedzi trojice FeLV, FIV, FIP. Asi 8 z desiatich infikovaných mačiek uhynie do troch rokov. Preto je dobré vedieť, ktoré sú hlavné riziká nákazy a ako sa im vyhnúť, aby naše mačičky prežili dlhý, zdravý a plnohodnotný život. Pretože nie je nič horšie, ako sa dívať na zviera pomaly odchádzajúce na FeLV a ešte ťažšie je rozhodnutie o poslednej injekcii....

FIV

Tak, ako aj u ľudí, má niekoľko fáz. Spôsobuje prakticky kolaps imunitného systému.

Pôvodca

- spôsobuje ju vírus z rodu Lentivirus. V Európe je pôvodcom ochorenia subtyp A.

Patogenéza

- ochorenie prebieha v niekoľkých fázach:
Primárna fáza - z klinických prejavov je tu horúčka, neutropénia a lymfadenopatia (zväčšenie lymfatických uzlín). Nie sú výrazné a mnohokrát ich mačka prekoná bez viditeľných problémov. Už po niekoľkých týždňoch dochádza k sérokonverzii. Tvoria sa protilátky proti jednotlivým antigénom vírusu. Túto fázu zviera prekoná vďaka ešte dobre fungujúcim T a B lymfocytom bez väčších problémov.
Asymptomatická fáza – trvá mesiace až roky. Zviera nemá žiadne príznaky.
ARC fáza – je obdobie príznakov imunodeficiencie. Predchádza mu niekoľkomesačné obdobie generalizovanej lymfadenopatie. ARC fáza trvá niekoľko mesiacov až 1 rok. Charakterizujú ju chronické sekundárne infekcie – chudnutie, hnačky, ochorenia horných dýchacích ciest, infekcie v ústnej dutine - stomatitída, gingivitída, infekcie kože, lymfadenopatia.
Fáza AIDS – je terminálne štádium choroby. Imunitný systém je prakticky nefunkčný, k symptómom ARC sa pridružuje ešte anorexia, anémia, pancytopénia (pokles množstva krviniek v krvi), nastupujú oportúnne infekcie (infekcie spôsobené organizmami, ktoré za normálnych okolností ochorenie nespôsobia, pretože sú bez problémov zvládnuté zdravým imunitným systémom). Organizmus mačky nie je schopný brániť sa ani bežným infekciám, dokonca ani exogénnym parazitom.

Prenos infekcie

- infikované zvieratá vylučujú vírus slinami. V prirodzených podmienkach prebieha infikovanie pohryzením, hlavne u voľne žijúcich kocúrov pri ochrane teritória. Prevalencia je rôzna v jednotlivých krajinách Európy, najvyššie percento výskytu je v Anglicku, Francúzsku a Taliansku.

Diagnostika

- základným ukazovateľom popri klinickom stave je stanovenie prítomnosti špecifických protilátok. V rutinnej diagnostike je značný výber testov. Od COMBO testov pre skríningové vyšetrenie v ambulanciách, pre laboratóriá ELISA a imunofluorescenčné testy. Vzorky s neurčitým výsledkom sa vyšetrujú pomocou metódy western blot. Okrem sérologie sú tu parametre vnútorného prostredia: anémia, pancytopénia. Dôležitým znakom je stanovenie počtu CD4+ lymfocytov. Ich pokles, resp. úplné vymiznutie dáva možnosť určiť fázu ochorenia a je nezvratným dôkazom infekcie. Nie je to rutinne používané vyšetrenie pre jeho finančnú náročnosť.





Terapia

- tak ako u AIDS ľudí, ani u mačiek neexistuje účinný liek. Lieky obmedzujúce činnosť reverznej transkriptázy – umožňuje množenie vírusu – sa bežne nepoužívajú pre svoju vysokú toxicitu. V zásade sa pri FIV miernia a terapeuticky riešia sekundárne infekcie a pri rozvinutí AIDS sa zvačša pristupuje k eutanázii, aby sa zabránilo zbytočnému utrpeniu mačky.

Prevencia

- k dispozícii pre rutinné použitie je vakcína obsahujúca inaktivovaný vírus. Ochranný účinok bol vyčíslený na 80 %. Medzi ostatné ochranné opatrenia patrí izolácia séropozitívnych zvierat, obmedzenie voľného pohybu a kastrácia kocúrov. Vírus samotný je málo odolný a v prostredí prežíva krátko.

Použitý text
© Mačky SOS